Choď na obsah Choď na menu
 

Obrázok Istý človek raz povedal, že život je ako "vlak života". Je to zvláštne, pretože život sa k nemu naozaj prirovnať dá. Zaujmete v ňom svoje miesto a okolo vás sedia vaši spolucestujúci. Niektorí sedia bližšie, iní ďalej.
Ľudia vystupujú a nastupujú. Po niektorých zostane prázdne miesto a iných nahradia ďalší. Niektorých si ani nevšimneme, hoci nás pozorujú, a o iných ani nevieme, že existujú, pretože sedia v iných vagónoch. Občas okolo nás ktosi prejde, občas si niekto presadne...
Keď tak nad tým rozmýšľam, môj život je taký istý. Najviac ma však mrzí to, že nemôžem ovplyvniť, kto z vagóna, v ktorom sedím, vystúpi, a kto si kam presadne. Či si ľudia presadnú, to už je ich rozhodnutie. Mám si presadnúť ja? Nechcem však opustiť ľudí, ktorí zaujali miesto hneď pri mne. Čo ak ich potom už viac neuvidím?
Jedno je však isté. Aj tento "vlak života" raz dorazí do cieľa a tam budú musieť vystúpiť všetci, ktorí v ňom ešte ostali. Som zvedavá, ako bude vyzerať "vlaková stanica", v ktorej vystúpim ja. Som zvedavá, s kým tam vystúpim, koho tam stretnem, kto tam bude na mňa čakať...